Digiart Nana portfólio

  Koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom 29. mája 2019 14:49 Na tomto prísloví je bez debaty veľký kus pravdy a osobne úprimne obdivujem všetkých ľudí, ktorí sa vedia fluentne dohovoriť aj v inej, než materinskej reči.   Najrozšírenejším jazykom sveta (okrem čínštiny a španielčiny) je angličtina, ktorá nám umožňuje vymieňať si myšlienky v takmer každom kúte zemegule. Práve z tohto dôvodu som neraz závidela rodeným Angličanom alebo Američanom – pretože tí to majú v podstate vyhraté. Bez nutnosti učenia sa nejakého pre nich cudzieho jazyka sa môžu zobrať, a ak sa im doma nepáči, jednoducho zakotviť niekde na druhej strane zeme a pokračovať v zaužívanom spôsobe života, akoby sa nič nestalo. Vedeli by ste si predstaviť, aký by to bol pocit, počuť všetkých ľudí naokolo oficiálne používať vašu rodnú reč (a teraz nemám na mysli nejaké naše menšinové oblasti) niekde tisíce kilometrov od domova? Niečo takéto my, Slováci, môžeme zažiť iba ...

  Žriebäcí denník: Kapitola štrnásta 8. mája 2019 21:19 Časom sa vyvíjame nielen fyzicky, ale aj psychicky. Začíname mať iné hodnoty, iné zmýšľanie a iný pohľad na svet. To, čo sa nám kedysi zdalo nesmierne dôležité, je dnes už len banalitou. A tak to je i so mnou a písaním denníka. Už v ňom nevidím význam, zmysel, potrebu. Pretože na tom, čo si zaznamenám, sa už aj tak nikdy nič nezmení.  Náš osud neúprosne smeruje k svojmu koncu a my naň musíme len (ne)trpezlivo čakať.   Včera som oslávila tretie narodeniny. Posledné mesiace boli naozaj hrozné, spomínam na ne len veľmi nerada a možno práve to je dôvod, prečo som si od denníka dala dlhšiu pauzu. Dnes som si však povedala, že to predsa len vyskúšam znova. Bude to ako akýsi môj spôsob terapie. Potrebujem to zo seba dostať von. Potrebujem sa s tým niekomu zdôveriť, i keď len takto. Naživo sa mi o tom totiž hovorí veľmi ťažko – rozumej, nikdy som sa o tom s nikým ne...