Influencer: Povolanie alebo diagnóza?
Influencer: Povolanie alebo diagnóza?
So spracovaním tejto témy som sa pohrávala už dlhšie, ale keďže som momentálne veľmi zaneprázdnená (rozumej lenivá), stále som to odkladala na neskôr. A na neskôr, a na neskôr. Veď to poznáte. Dnes ráno však na mňa vyskočil jeden článok, ktorý by som tu (kým nezabudnem) rada pretlmočila a dodala k nemu aj nejaké tie svoje postrehy. Začnime ale pekne po poriadku, od základov.
Anglický výraz influencer označuje človeka, ktorý dokáže nejakým spôsobom vplývať, pôsobiť na ostatných. Úplne light by sme do tejto kategórie mohli pokojne zaradiť napríklad aj takých svedkov Jehovovych či prívržencov obľúbenej trojpísmenkovej finančnej skupiny. Pretože, povedzme si úprimne, obe spomenuté vedia na ľudí vplývať fakt ukážkovo. Influencermi dnešnej doby sa však rozumejú trochu iné typy ľudí – a to tí, ktorých život sa odohráva na sociálnych sieťach, majú (desať)tisíce sledovateľov a tým pravidelne ukazujú produkty alebo služby, za ktoré dostali zaplatené.
To, že dnešná doba je zlá, tak akosi tušíme už dávno. Letá sú teplejšie, zimy sú bez snehu. Lesy nám miznú pred očami, dôchodkový vek sa zvyšuje, politické kauzy sa hromadia. Deti držia v ruke telefón skôr než sa naučia chodiť, na zápis do školy však mnohé prídu s tým, že nepoznajú ani farby a nevedia napočítať do desať. Dvanásťročné dievčatká na facebooku vyplakávajú, ako ich opustil už tretí frajer. Bolesť si, samozrejme, miernia rezaním sa, lebo to je v tomto krutom svete „jediný zaručený útek z reality“. Vzťahy sa riešia cez internet a vaša dovolenka pri mori pozostáva z neustáleho fotenia si selfíčiek…. okej, okej. Myslím, že ste pochopili, na čo som narážala, takže s demotivujúcimi príkladmi našej prítomnosti (nateraz) končím.
S touto dobou sociálnych sietí prichádzajú ruka v ruke úplne nové možnosti sebarealizácie. Nehovorím, že je to zlé, sama pracujem cez internet a mnoho príležitostí nachádzam hlavne cez tieto platformy. Dnes už nie je nevyhnutnosťou vstávať každé ráno na povinnú osemhodinovku, strávenú niekde, kde vás to proste nebaví. Vďaka bohu za to. Mnoho ľudí sa dnes označuje za freelancerov – po našom a po starom, jednoducho SZČO. Vieme internet využiť na prácu z domu, rozvrhnúť si čas podľa seba a neriadiť sa požiadavkami nadurdeného šéfa. Avšak, podstatné je tam stále to slovo PRÁCA. Živíme sa prácou. Niečím kreatívnym, k čomu väčšinou máme aj prislúchajúce vzdelanie a čím sa dokážeme uživiť aj v prípade, že sa jedného dňa vypnú všetky internety.
Niektorí podnikavci však túto internetovú #vpodstatenezavislost dokázali potiahnuť ešte na vyšší level. A tu sa už konečne dostávame k spomínanému pojmu influencer. Kto to je, si najlepšie vysvetlíme priamo na príklade, takže poďme na to. Ak by ste sa ním chceli stať aj vy, postupujte asi takto:
1.) Založte si účet na sociálnej sieti. Momentálne najviac letí Instagram, ale ak máte pod 15 rokov, môže to byť aj TikTok. Verte mi, tam budete hviezda…
2.) Získajte čo najviac fanúšikov, odoberateľov, followerov… nazvite si to, ako len chcete. Dnes je presadiť sa ťažké. Ak chcete ľudí zaujať, musíte byť niečím výnimoční. Prezentujte sa ako homosexuál (toto fungovalo už v minulosti – viď príklad t.A.T.u.), transgender, pedofil, zmaľovaná plastika, modelka, ktorú v detstve znásilnili alebo chudák, ktorého poliali kyselinou (osobne proti nikomu nič, nediskriminujem, nesúdim. Len dávam príklady). Firmy o spoluprácu s vami začnú javiť záujem zhruba po prekročení 20 tisíc sledovateľov. Podstata vašej práce bude spočívať v tom, že vám budú ponúkať zadarmo produkty, prípadne služby (pobyt, jedlo, vstup niekam), alebo rovno peniaze, a vy im na oplátku spravíte reklamu u svojich fanúšikov. Ktorí vám to, samozrejme, všetko zožerú aj s navijakom a ani na sekundu im nebude pripadať čudné, prečo zrazu desať ich obľúbených influencerov vychvaľuje do nebies jeden a ten istý produkt.
3.) Keď nezačnú firmy javiť záujem samé a vy už začnete byť netrpezliví – ozvite sa im vy! Pekne pozdravte, predstavte sa (nezabudnite podčiarknuť, že ste INFLUENCER) a predneste im svoje požiadavky. A buď motyka vystrelí, alebo hľadáte ďalej. Niekoho, kto vás dokáže oceniť a dá vám zadarmo to, čo práve potrebujete (zachytili ste napr. tú kauzu, keď si nemenovaná osoba na barter hľadala niekoho, kto jej spraví dvere? A neskôr niekoho, kto jej prichystá občerstvenie na oslavu? Alebo čo tak rovno poprosiť o nové prsia?)
Okej, to by sme mali, a teraz prejdime k samotnému článku, o ktorom som písala na začiatku blogu. Spomína sa v ňom majiteľ jedného dovolenkového rezortu, ktorého presne takéto a podobné maily už začali pekne sr… ehm… štvať, a tak jedného dňa na svoj facebook napísal verejné vyhlásenie, že NEMÁ ZÁUJEM o spoluprácu s ľuďmi, ktorí od neho de facto požadujú ubytovanie a stravu zadarmo – výmenou za to, že na svojej sociálnej sieti uverejnia pár fotiek z jeho rezortu (ktoré tam ľudia denne robia aj v prípade, ak si pobyt normálne zaplatia). Vraj majú skúsiť šťastie inde – alebo jednoducho začať pracovať, aby o dovolenku nemuseli takto ponižujúco žobrať. Tento status vzbudil u verejnosti veľký a veľmi pozitívny ohlas a aspoň podľa komentárov to vyzerá tak, že praktiky tohto pána začali aplikovať viaceré firmy. Žeby týmto samozvaným „podnikateľom“ pomaly haslo svetlo nádeje celoživotného ničnerobenia?
Úprimne… netvrdím, že mňa takáto „práca“ nikdy nelákala, veď kto by nechcel dostávať produkty a služby, za ktoré zaplatí len tým, že si švacne ich fotku na internet? Tomu sa naozaj nedá povedať inak, ako dream job. Ale tie prosíkačky a vliezačky okolo toho, na to by som teda žalúdok nemala. A aby ma firmy začali oslovovať samé od seba… no myslím, že tento trh už je preplnený a ak už overené „značky“ existujú, nikto nebude dobrovoľne a sám od seba hľadať ďalšie. A práve preto sa všetky novovzniknuté „social stars“ snažia dostať do povedomia aspoň podliezaním sa a vyvolávaním umelých kauzičiek. Veď čo – raz to snáď vyjde… a my ostatní sa aspoň môžeme zabaviť na tom, ako hlboko sú niektorí ochotní klesnúť.
Na druhej strane zase nedokážem pochopiť ale ani prístup firiem či agentúr, ktoré tieto partnerstvá dohadujú. Vždy som žila v presvedčení, že marketing je do detailov premyslený proces, pri ktorom je cieľom pôsobiť na ľudskú „chtivosť“ a budovať povedomie o značne hlavne nenútene a nie veľmi drasticky. Ale príde vám nenútené a nenápadné to, že si firma dohodne propagáciu naraz u povedzme piatich rôznych influencerov, ktorí zrazu všetci začnú nosiť rovnaké hodinky, využívať rovnakú taxislužbu alebo navštevovať rovnakú posilňovňu? Tu už zlyháva strategické myslenie, páni marketéri. Ľudia nie sú zase až tak blbí (aj keď je pravda, že o opaku ma denne dokáže presvedčiť nie jeden a nie dvaja).
Uzavriem to tu jedným paradoxom. Influenceri, ktorým sa u nás dnes darí najviac, si sami (väčšinou) uvedomujú, že tieto možnosti tu nebudú večne a že tento boom už pomaly ale isto končí. Preto môžeme vidieť, ako si popri „influencovaní“ rozbiehajú aj iné projekty, ktoré ich uživia, keď éra sociálnych sietí nadobro skončí. Za to im dávam zlatého bludišťáka a jeden bezvýznamný plusový bod, pretože nad svojou budúcnosťou treba rozmýšľať vždy už vtedy, keď sa darí, nie až keď sa dariť nebude. A tým ostatným radím postupovať rovnakým smerom, pretože inak budete onedlho asi veľmi prekvapení. Pekne to vystihol napríklad ten pán, o ktorom bola dnes reč:
„Dnes mal Facebok a Instagram 3-hodinový výpadok. Koľko rádoby „influencerov“ bolo blízko nervového zrútenia? Koľkých z vás začala desiť predstava reálnej práce viac ako tieň žraloka, ktorý na vás číha niekde v hlbinách mora? No nebojte sa, všetko je späť! Váš život má opäť zmysel… teda, aspoň do ďalšieho výpadku.“
Komentáre
Zverejnenie komentára