Vedomé snívanie

 

Vedomé snívanie

28. októbra 2017 19:03

Počuli ste už o tom? Pred pár rokmi ani ja nie. Ale raz, cez skúškové, kedy je zaujímavé naozaj všetko… som sa dostala aj k tejto téme.

Asi ste si všimli, že keď sa vám niečo sníva, dej neviete ovplyvňovať. Častokrát sa teda zobudíte s tým, že vás niekto naháňa, padáte do priepasti alebo proste, nestane sa to, čo by ste chceli, aby sa stalo.

Lucidné snenie, naopak, spočíva v prebudení vedomia. Podstatou je uvedomiť si, že sa vám sníva, no a potom už je to jednoduché, sen si formujete podľa seba. Môžete tak lietať, stretnúť sa s obľúbeným hercom alebo presúvať sa v čase… žiadne zákony tu neplatia, ste tu len vy a vaša úžasná fantázia.

Lenže, bohužiaľ som zistila, že také ľahké to nie je.

Aj keď som ešte o tomto termíne nič nevedela, dospela som k pozorovaniu, že akonáhle v sne zistím, že sa mi to len sníva, zobudím sa. A práve toto je tá najťažšia fáza. Musíte sa jednoducho nejakým spôsobom naučiť – neprebudiť sa, ale pokračovať v snení. Lenže ako si vôbec uvedomiť, že snívame??

V prvom rade, treba si vždy overiť, či sa nachádzame v realite alebo v sne. Fanúšikovia Doctora Who možno videli diel s názvom Last Xmas, v ktorom tvorcovia využili metódu na zistenie reality v podobe čítania z knihy. Rôzni ľudia mali rovnakú knihu, pričom ju otvorili na tej istej strane a čítali. Keďže každý tam mal napísané niečo iné, bol to dôkaz, že sú v sne. Niečo podobné sa využíva aj tu – na internete som našla rôzne techniky, no spomeniem len dve, ktoré sa mne osobne osvedčili:

Môj prvý pokus o vyvolanie lucidného sna bol postavený na tom, že som sa akoby zobudila, no nebola som si istá, či som hore. Pozrela som sa preto na svoju ruku a oblial ma studený pot – miesto prstov som mala slepačiu paprčku s blanami pomedzi. Zavrela som oči a pozrela inde, všetko som totiž vnímala, ako naozaj: posteľ, perina, okno, závesy, plyšák, ktorého som mala pod ramenom… všetko sedelo. Nechápala som. Opätovný pohľad na ruku ma však ponechával zmätenú. Chvíľu mi trvalo, kým som si teda uvedomila, že som v sne a teda som to chcela ísť reálne vyskúšať – predsa sa písalo, že teraz, keď už viem, že snívam, môžem robiť čo len chcem? No nejako to proste… nefungovalo. Krátko na to som sa zobudila, teraz už naozaj.

Druhý raz sa mi podarilo dostať sa do podobnej fázy až dva roky na to – aj keď som sa o to pokúšala pomerne často, nikdy sa to nepodarilo. Ležala som otočená čelom ku stene, zase som sa akoby zobudila. Tentoraz s tým, že som počula, ako niekto otvoril dvere, stojí a dychčí za mnou a chce mi spraviť niečo zlé. Chcela som sa otočiť, no nedalo sa. Tak, ako prvýkrát, všetko okolo seba som vnímala – stenu, poličku nad hlavou, vankúš – všetko bolo reálne. Blúdila som očami hore-dolu, inak som sa pohnúť nedokázala. Postupne som si začala uvedomovať, že toto nemôže byť realita, pretože dvere mám zamknuté a teda nikto vojsť nemohol. Začala som teda overovať realitu, počítala som malú násobilku. Ak by ste snívali, čísla by vám nevyšli. No mne všetko vyšlo.

3×5, 8×4, 9×6… bola som z toho dosť zmätená. Ako to?

Až neskôr som si uvedomila, že som vlastne zažila spánkovú paralýzu (ktorá je častým sprievodným javom tých, ktorí sa pokúšajú lucidné sny vyvolať ale namiesto toho, aby pokračovali v sne, tak sa zobudia) – telo je počas spánku paralyzované, aby, keď sa vám sníva napr. že bežíte, sa nohy reálne nehýbali. Tento „blok“ sa vypne hneď, ako sa zobudíte. Lenže keď sa vaše vedomie zobudí ešte v sne a vy už vnímate všetko okolo, telo ešte nevie, že nespí, preto je nehybné. A to môže spôsobiť dosť mätúcu situáciu. Tak či onak, nakoniec som sa zobudila klasickým rýchlym trhnutím sa a na znak toho, že naozaj nespím (lebo takto som upadla do paralýzy 3x po sebe), som sa išla poprechádzať po izbe a zapísať si do denníčka moje najnovšie snové zážitky.

 

Po týchto skúsenostiach konštatujem, že táto oblasť fungovania ľudského tela je naozaj ale naozaj nesmierne zaujímavá a som z nej zmätená čoraz viac a viac.

Ale je to super.

A koho to zaujalo, môže začať experimentovať tiež.