Viac slovenskej hudby v rozhlasovom éteri. Čo sa zmenilo od 1. apríla 2016?

 Viac slovenskej hudby v rozhlasovom éteri. Čo sa zmenilo od 1. apríla 2016?

(Esej, Rozhlasová tvorba, msm 2016)

Nevedno, či to takto vyšlo iba čisto náhodne, alebo to bolo už dopredu naplánované,
no presne od príznačného dátumu, odvolávajúceho sa na deň, patriaci výhradne bláznom – teda od prvého apríla tohto roku, platí na našom území podľa niektorých tiež trochu bláznivá novela Zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá všetkým slovenským rádiám nariaďuje povinné kvóty, týkajúce sa propagácie produkcie domácich spevákov a hudobníkov.
Čo to presne znamená? Konkrétne, zákon tu hovorí o vyčlenení minimálne 20 % vysielacieho času v roku 2016 a 25 % v roku 2017 pre súkromné a minimálne 30 % a 35 %
pre verejnoprávne okruhy, pričom tento čas má byť venovaný výhradne skladbám
od slovenských interpretov.

Ohľadom tejto témy sa svojho času azda vo všetkých typoch médií viedli naozaj  zaujímavé, často až búrlivé diskusie. Jedni návrh chválili – „na Slovensku pekne
po slovensky“, iní ho, naopak, odsudzovali a zatracovali – „Prečo a z akého titulu by nám mal niekto nútiť, akú hudbu máme hrať?!“

Áno. Na jednej strane, každá z týchto myšlienok v sebe skrýva kúsok tej svojej pravdy, na strane druhej však nemenným faktom ostáva a je nutné ho aj pripomenúť,
že tu nejde o nič výnimočné a nevídané, čo by sa dialo iba u nás. Takéto kvóty už totiž prijalo celkovo asi 12 ďalších krajín Európskej únie (napr. Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko
ale aj Francúzsko, Holandsko či Nórsko) a rádiá v niektorých štátoch ich dodržiavajú úplne štandardne a to aj napriek tomu, že ich nemajú striktne prikázané zákonom (napríklad rádiá
v Nemecku). Prečo sa k tejto problematike teda Slovensko postavilo skôr negatívne, keď ostatní s tým evidentne nemali väčší problém? Je to v tom, že nemáme dostatok kvalitných domácich interpretov, alebo len v samotnom princípe, že nám (zase raz) bolo niečo niekým nariadené?

Ja osobne si myslím, že tu ide hlavne o ten princíp, dodržiavať niečo prikázané. Nikto nemá rád príkazy a zákazy a ani rádiá nie sú výnimkou. Verejnoprávnym okruhom vyplýva hneď zo zákona, ktorý ich zriaďuje, niekoľko povinností, ktoré musia dodržiavať, napríklad vysielanie pre národnostné menšiny, náboženské, kultúrne, spravodajské a športové podujatia... no a dostať k tomu všetkému zrazu ešte aj ďalšie nariadenie, týkajúce sa presnej štruktúry hudby, to je už podľa mňa naozaj zbytočne veľa nezmyselných podmienok. Je síce pravdou, že ide o rádio, propagujúce našu krajinu, na základe tohto argumentu
by som to ešte teda nejako vedela pochopiť a akceptovať to, ale u súkromných staníc
sa mi takýto ťah vôbec nepáči a nepovažujem ho za správny. Predsa len, súkromníci vysielajú na základe licencie, o ktorú si sami musia požiadať, všetko vybaviť a nakoniec
si ju aj zaplatiť, ich rádiá nie sú teda financované štátom, ako je to v prípade 
ich verejnoprávnej konkurencie, a preto by aj mali mať možnosť sami sa rozhodnúť,
aký formát budú za svoje peniaze poslucháčom ponúkať. Práve takýmito a podobnými argumentmi sa ohrádzali aj riaditelia rôznych komerčných staníc, no ako vidíme, neúspešne – avizované a dlho rozoberané kvóty sa nakoniec predsa len k prvému aprílu schválili.

Rádio Europa2 (a ktovie, možno aj nejaké iné, menej známe stanice), napríklad, prejavilo svoj protest proti týmto povinným kvótam veľmi netradične, a to tak, že „na truc“ celý deň hralo iba slovenské piesne. Nie však tie, ktoré by krajinu reprezentovali
a boli by schopné dať Slovákom pocítiť akúsi vlasteneckú  hrdosť, ale práve naopak, z éteru zaznievali skvosty ako Darinka Rolincová, Ibi Majga, Martin Jakubec alebo Rytmus.

Samozrejme, chápem ich zámer a viem, čo tým sledovali, ale nemyslím si, že takéto správanie je pre takéto veľké a známe rádio vhodné. Takýmto spôsobom si môže dovoliť trucovať malé dieťa, ktorému niekto zobral hračku a ono sa teraz vŕši na všetkých ostatných, ale určite nie celoplošné rádio, ktoré riadia dospelí ľudia. Aj názory poslucháčov boli rôzne, niektorí tento výstrelok kritizovali, iní ich v tom podporovali a posielali tipy na ďalší slovenský odpad, ktorý by ešte v ten deň mohol v éteri zaznieť. Znova však musím zopakovať, že im to aj tak nakoniec v ničom nepomohlo, kvóty sa zaviedli i napriek takýmto a podobným protestom. Skôr by som sa odvážila povedať, že vďaka tomuto výstrelku
im značne klesla počúvanosť, ak teda nerátame tých, ktorí si to zapli tiež len z recesie.

Keďže rádiá svoj doterajší formát iba kvôli nejakým kvótam meniť nechcú, majú dve možnosti – buď ich nedodržia a zaplatia za to „menšiu“ pokutu, alebo požiadajú Radu
pre vysielanie a retransmisiu o výnimku, ktorá im môže, ale takisto aj nemusí byť schválená. Ak sa totiž nejaké rádio zameriava iba na formát Oldies, asi by mu hranie slovenských noviniek túto štruktúru trochu narušilo. Lenže, ak výnimku schvália jednému, prečo
nie druhému? To je ďalší problém výkladu tohto zákona, nie je totiž celkom jasné,
KTO o ňu môže požiadať. Odborníci preto tvrdia, že si tento zákon môžeme vykladať a následne prekrúcať naozaj rôznymi spôsobmi  a ľahko tu môže dôjsť aj ku korupcii.

Každopádne, kvóty sú v platnosti už niečo cez pol roka a musím skonštatovať,
že ja osobne som si žiadny veľký rozdiel v štruktúre rádií, ktoré zvyknem počúvať, zatiaľ nevšimla. Či už to je tým, že stanice sa rozhodli radšej zaplatiť pokutu a svoj formát
si ponechať, alebo sa im podarilo vybaviť si od RVR výnimku, neviem, no každý riaditeľ rádia si musí sám uznať, aká alternatíva je pre jeho rozpočet v konečnom dôsledku výhodnejšia a čo mu prinesie viac poslucháčov. Mne osobne slovenská hudba v rádiách vyhovuje v takej miere, ako doteraz a keby som mala nutkavú potrebu vypočuť si toho viac, ako mi ponúka konkrétna naladená stanica, vždy môžem siahnuť po internete.