Československá bytová kultúra medzivojnového obdobia je aj po rokoch stále IN
Československá bytová kultúra medzivojnového obdobia je aj po rokoch stále IN
Spomínate si ešte na nábytok, ktorý zdobil príbytok vašich
starých rodičov? Na jeho špecifické tvary, farby a vôňu? A zamýšľali ste
sa niekedy aj nad jeho príbehom?
V medzivojnovom období ľudia u nás nemali také
obrovské možnosti výberu ako dnes, a teda nebolo ničím výnimočným, že
rovnaké kreslo ste mohli nájsť v každej druhej domácnosti. U Aničky v Košiciach,
u Lenky v Bratislave aj u Jožka v Prahe. Dnes niečo podobné zažijeme asi
už len zriedka, pretože hranice sú otvorené a celosvetový trh nám ponúkol
úplne nový pohľad na svet. Masívny jedálenský stôl z Milána, jemná plyšová
sedačka z Rotterdamu alebo nablýskaná štvordielna skriňa priamo zo srdca New
Yorku, o tom sa predchádzajúcim generáciám mohlo len snívať. No napriek
tomu je v určitých kruhoch ešte stále enormný záujem aj o ten náš klasický,
ba priam ikonický nábytok z medzivojnových čias, ktorého sa väčšina z nás
pri vypratávaní rodičovského domu s úľavou zbavuje. Ako je to možné?
Čím sa tak preslávil a aký príbeh sa k nemu viaže? Prečítajte si
niečo o histórii československého, tzv. halabala art deco štýlu.
Garantujeme vám, že ak vám doma ostali nejaké kúsky, ktorých ste sa v blízkom
období plánovali vzdať, nad ich vyhodením ešte popremýšľate.
Každý produkt má svojho tvorcu – dizajnéra, ktorý je
zodpovedný za jeho vzhľad a funkčnosť. Jindřich Halabala (†75) bol
vynikajúci český nábytkový architekt, ktorý dlhé roky pracoval ako hlavný
dizajnér pre Spojené umeleckopriemyslové závody v Brne, čím ovplyvnil
väčšinu československých domácností medzivojnovej a povojnovej éry.
Spojené UP závody boli jedna z najprogresívnejších
a najväčších nábytkových tovární vo vtedajšom Československu, a preto
sa takémuto masovému rozšíreniu ich produktov asi ani nemožno čudovať. Vlastnili
továrne na spracovanie dreveného i kovového nábytku, parkiet, dýh
a iného interiérového príslušenstva, no do širšieho povedomia sa dostali
hlavne kusy nábytku z dielne pána Halabalu, a to pre ich variabilnosť,
nadčasovosť a osobitú propagáciu. Jeho návrhy dodnes poznáme pod označením
halabala art deco štýl.
Jindřich sa narodil do stolárskej rodiny, o jeho budúcom povolaní
bolo už teda viac-menej rozhodnuté. Základy remesla získal v rodinnej
firme od svojho otca a starého otca, neskôr nastúpil na odbornú školu
pre spracovanie dreva a potom na pražskú Umeleckopriemyslovú školu, kde sa
vyučil v odbore architekt so špecializáciou na nábytok a interiér. Popri
štúdiu začal praxovať v UP závodoch, konkrétne ako vedúci ich pražskej
predajne nábytku. Dva roky na to bol preložený priamo ku zdroju, do centrály v Brne.
Tam sa vypracoval z vedúceho ateliéru či prokuristu až na vrcholovú
pozíciu, vedúceho architekta. Tým získal
značný vplyv na výzor výrobkov i marketingové stratégie spoločnosti. Sám
si zobral na starosť fotenie interiérov i samostatných kusov nábytku a
fotografie následne nechával tlačiť na prospekty. Tieto prospekty boli
zaujímavé tým, že nemali len propagačnú, ale aj náučnú funkciu. Halabala sa
snažil svojich zákazníkov vzdelávať a ukazoval im rôzne inšpirácie, napríklad
ako sa o nábytok správne starať či ako si efektívne zariadiť domácnosť. Značka
bola považovaná za synonymum kvality a úspechu. UP závody mali širokú sieť
predajní, v ktorých ponúkali sortiment, zabezpečujúci kompletné vybavenie
domácnosti.
Hlavná myšlienka produktov bola jednoduchá a zakladala
si na pilieroch funkcionalizmu: Nábytok má plniť nielen svoju primárnu funkciu,
ale musí byť aj kvalitne a dokonale spracovaný, pohodlný, skladný, variabilný
a elegantný. Ale čo je najdôležitejšie – musia si ho vedieť dovoliť
všetky sociálne skupiny. Halabala a jeho teória sa postupne stali vzorom aj
pre ďalších dizajnérov, ktorí sa jeho kreácie pokúšali napodobňovať. Jeho
výtvory mali jasnú identitu a cieľ: Boli moderné, bezchybne remeselne
spracované a cenovo dostupné. Zdobili teda interiéry bytov obyčajných
robotníkov, ale i kancelárie najvplyvnejších ľudí v Československu.
Dizajnér počas svojho života vytvoril desiatky kusov jedinečného
nábytku – od stoličiek cez kreslá, konferenčné stolíky, stoly, príborníky až po
stojany na kvety či lampy. Veľmi známymi sú napríklad polohovacie kreslá, na ktorých
výrobu boli používané dreviny s výraznou kresbou, a nábytok
z ohýbanej ocele. Typickým znakom halabala štýlu sú zaoblené opierky,
pripomínajúce ležiace písmeno "U". Však ste mali také kreslo
doma aj vy?
Aj po Halabalovej smrti jeho odkaz naďalej prežíva, a to
prostredníctvom syna Ivana v spolupráci
s jednou pražskou spoločnosťou: „Repliky, ktoré navrhol môj otec
Jindřich Halabala pre Spojené UP závody, a ktoré Modernista privádza na svet,
sú verné a tvoria nádherný doplnok dnešných interiérov. Vážim si, že sa môžem
podieľať na oživení jeho návrhov“.
Ak vás teda práve prepadla vlna nostalgie, k tomuto dobovému
zariadeniu sa viete dopracovať dvomi spôsobmi: Necháte si vytvoriť repliku
priamo podľa originálnych návrhov, alebo sa prostredníctvom bazárov pokúsite
vyhľadať pôvodné kusy. Druhá možnosť je však oveľa náročnejšia, pretože na
antikvariátnom trhu je halabala art decor momentálne prakticky
nedosiahnuteľný. A práve to je neklamným dôkazom nadčasovosti tejto
medzivojnovej tvorby.
Komentáre
Zverejnenie komentára