Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu marec, 2019

Žriebäcí denník: Kapitola jedenásta

Obraz
  Žriebäcí denník: Kapitola jedenásta 28. marca 2019 16:16 Uuuu, musím sa vám všetkým pochváliť  – mám narodeniny!!  Teda, ja viem, narodeniny má predsa každý. Ale ja ich mám dnes! Zdá sa mi, akoby to bolo včera, čo som prvýkrát uzrela svetlo tejto stajne a rozplývala som sa nad všetkým okolo seba. Akože, ak mám pravdu povedať, ja by som ani nevedela, že to je akurát dnes, ale pripomenula mi to natešená Naty, ktorá mi doniesla parádny darček. Hádajte čo?  Velikaaansku mrkvovo-keksíkovú tortu , v ktorej strede bola zapichnutá banánová čokoláda (pre kone, samozrejme)! K tomu na mňa síce vytasila aj nejaké farebné látkové prúžky, ktorými mi omotala nohy… ale keď sa z toho tak teší, tak nech si omotáva, čo by som nespravila pre radosť svojho človeka…   Tortu som zožrala ako také prasa. Vážne. A bola fakt dobrá. Potom sme sa vybrali na „narodeninovú prechádzku“ – rozumej, Natália ma pripla na vôdzku a pomalým krokom sme si to tiahli k najbližšej lúke, na ktorej akurá...

Žriebäcí denník: Kapitola desiata

Žriebäcí denník: Kapitola desiata 24. marca 2019 17:58   Minule som skončila pri tom, ako si Natália prvýkrát doniesla svojho frajera. Ak mám pravdu povedať, odvtedy som ho už tuším ani nevidela, lebo vraj býva veeeľmi ďaleko. Zato ona za mnou chodí poctivo každý týždeň – hovorí, že častejšie sa jej kvôli škole nedá. Rešpektujem to, tiež chcem mať predsa nejaký ten čas, vyhradený len pre seba. Ale čo sa týka nášho vzťahu, predsa len mám jednu novinku! Naty o pár mesiacov štátnicuje a rozhodla sa, že ak všetko dopadne ako má,  tak si ma kúpi a zoberie ma k sebe domov . Teda nie domov ako do obývačky, ale do svojej dediny. Spočiatku som z toho bola mierne zmätená a nevedela som, či je to správa dobrá alebo zlá – ak sa tak stane, už totiž nikdy neuvidím svoju mamku, Chucka ani ostatných kamarátov, toho pojašeného psa a ani stajníka Jana. Dokonca ani deti, ktoré mi z času na čas donesú mrkvičky a chlebíky a potom ma pol hodinu obchytkávajú a zapletajú hrivu do veeľmi podivných tva...

Keď sa preklad nepodarí, alebo „doma to neskúšajte“

  Keď sa preklad nepodarí, alebo „doma to neskúšajte“ https://www.kjtranslations.sk/blog/ked-sa-preklad-nepodari/ (2019) Nesprávne preložený text nás niekedy dokáže nielen pobaviť, ale i poriadne zmiasť či dostať do trápnych situácií. Určite ste sa už s podobným prípadom stretli aj vy – a ak nie, v tomto článku vám prinášame niekoľko príkladov na preklady, ktoré by sme... nenazvali tak úplne zvládnutými. Jedálne a nápojové lístky Obľúbeným miestom, kde sa môžete stretnúť s nie-celkom-podarenými prekladmi, je oblasť gastronómie. Viete si, napríklad, predstaviť to sklamanie vášho dieťaťa, keď si objedná „polievku s lentilkami“ a čašník mu prinesie obyčajnú šošovicovú polievku  ( lentil soup )? Alebo opačne – aké jedlá by si mal taký cudzinec predstaviť pod názvami „ chicken with piece-piece and vegetable“ či „pizza with re-printed garlic“ ? V takýchto prípadoch má reštaurácia o bezplatnú reklamu zo strany všímavých hostí postarané ...

Žriebäcí denník: Kapitola deviata

Obraz
  Žriebäcí denník: Kapitola deviata 13. marca 2019 20:25 Ako som už spomínala, Natália ma naučila veľa vecí, napríklad pri každom čistení pekne stáť a na povel dvihnúť nohy (samozrejme, nie všetky naraz, ale pekne po jednej), ustúpiť sa vždy tam, kam mi ukazuje prstom a nasledovať ju, pripnutá na žltom povrázku. Tiež som začala nosiť peknú modrú ohlávku s hviezdičkami. Spočiatku mi nebola veľmi príjemná a snažila som sa jej zbaviť, ale ostatné kone mi nahovorili, že vraj ohlávka už je znak dospievania. Veľmi som im neverila, ale postupne som si zvykla – čo už som mala robiť, keď sa mi ju aj tak nepodarilo dať zo seba dole? Ba áno… raz som ju roztrhla, to bola ešte iná, taká oranžová… ale potom som dostala túto. A vlastne, aj tak ju nenosím stále, iba cez deň, takže vydržať sa to dá. A keď vidím Natáliu, akú má radosť v očiach vždy, keď mi ju nasádza… Dokonca sa mi mamka začala sťažovať, že čím som staršia, tým viac sa dievča venuje mne a nie jej. No, čo už, vyzerá to tak, že mamkin...

Žriebäcí denník: Kapitola ôsma

  Žriebäcí denník: Kapitola ôsma 11. marca 2019 18:38 Dlho som sa neozvala, ale veď to poznáte – život žriebätka je ťažký a nijak extra zaujímavý. Tu idete spať, tam sa zobudíte, tu sa najete, tam si ľahnete, prídu deti, ktoré váš capkajú (v tom lepšom prípade) medzi očami… a tak nejak stále dookola. Musím sa priznať, že sa mi za tie posledné mesiace nič zaujímavého neprihodilo. Ba počkať, jedna vec by tu predsa len bola.   Skamarátila som sa s tým dievčaťom, ktoré sa stará o moju mamku. Volá sa Natália a chodí za mnou skoro každý deň.  Teda, nebudeme si klamať, chodí za mamkou,  ale vždy sa dosť dlho venuje aj mne a skúša so mnou všelijaké triky. Tak napríklad, už som sa naučila dvíhať nohy a nechať si kopýtka zospodu vyčistiť takým žltým zahnutým železom, tuším to volajú škrabák. Je to super, lebo vždy v nich mám zaseknuté malé kamienky, ktoré ma tlačia a zle sa mi stúpa. Natália mi poklepe po kolienku, ja jej nastavím moju ctenú nôžku a čáry-máry-fuk, kamienky sú ...

Otextovanie webu sweetcandybar.sk

 Otextovanie webu sweetcandybar.sk (2019) Candy bar alebo Sweet table , po slovensky jednoducho sladký stolík, sa už aj v našich končinách stáva čoraz obľúbenejšou jedlou dekoráciou svadieb, osláv či firemných eventov. Je to skvelá alternatíva ku klasickým koláčikom, servírovaných na stoloch hostí. A ešte k tomu aj výborne vyzerá! Čo viac si priať? Azda už len to, aby všetko išlo podľa plánu! :) Náš vysoko dizajnový Sweet Candy bar sa stane neprehliadnuteľným spestrením každého podujatia. Chcete, aby decentne ladil s okolitou výzdobou, alebo už zďaleka ohuroval svojou nápaditosťou? Nechajte si poradiť od našich dievčat a spolu určite prídeme na ideálne riešenie. K dispozícii sú balóniky, živé kvety, štýlové nádoby, romantické svietniky, 3D nápisy a mnohé iné dekorácie podľa vášho výberu. Dominantou stolíka a pomyselným zlatým klincom večera je velikánska torta, starostlivo pripravená presne podľa vašich predstáv. Samozrejme, chýbať nesmú ...

Podstránka "o nás" - stavebná firma

 Podstránka "o nás" - stavebná firma (2019) Žiadna stavba sa nezaobíde bez kvalitných základov. Dom, garáž, obľúbená reštaurácia, hotel, dokonca obyčajný plot... všetko musí dokázať bez pohnutia odolávať najrôznejším vplyvom vonkajšieho prostredia. V zime, v lete, v daždi, počas víchrice i snehovej búrky. Od základov sa jednoducho očakáva, že vďaka nim naša stavba všetky tieto výkyvy počasia vždy bezpečne ustojí. Aby to však naozaj aj tak bolo, táto časť výstavby by sa určite nemala podceňovať. Šetriť sa dá na rôznych miestach, no pri tvorení základov jednoznačne odporúčame využiť služby profesionálov. Naša firma spolupracuje iba s kvalifikovanými murármi, a preto sa vám za kvalitu odovzdanej práce vieme zaručiť. Nešetríme tam, kde by vás to neskôr mohlo vyjsť pekne draho (čo sa, žiaľ, často stáva napríklad pri nekvalitnom alebo nesprávne namiešanom materiáli, či pri nedodržaní odporúčaných postupov – my sme však striktne proti takýmto praktikám). Špecializ...

Čaro slovanských jazykov: V koľkých súčasne sa dá naučiť plynule komunikovať?

  Čaro slovanských jazykov: V koľkých súčasne sa dá naučiť plynule komunikovať? 6. marca 2019 21:48 Cudzie jazyky ma nikdy nijak extra nebrali a bolo mi jasné, že prekladateľ zo mňa takýmto štýlom asi nebude. Keď som raz dostala šancu, zúčastniť sa zahraničného študijného pobytu, prišlo mi mojej biednej angličtiny úprimne ľúto, a tak som sa rozhodla, nechať si pre istotu nejaké tie „zadné vrátka“ a vycestovala som do Slovinska –  slovanskej krajiny, v ktorej ak nepochodím s jazykom medzinárodným, tak stavím na to, že všetci máme rovnaké korene, a teda sa v pohode dorozumieme… ta ňe?   Samozrejme, realita bola taká, že zo začiatku sa mojím jazykom no.1 stala mimo školy práve angličtina – a nakoniec som ostala aj celkom milo prekvapená, že to so mnou vôbec nie je až také zlé. No a práve v týchto mesiacoch sa vo mne pomaly začala formovať aj nejaká tá, ako to nazvať,  slovanská hrdosť  a nadšenie nad našimi jazykmi,...

Žriebäcí denník: Kapitola siedma

  Žriebäcí denník: Kapitola siedma 3. marca 2019 22:33 Prvý deň vonku som sa v ohrade tak vybehala, vyskackala a vyšantila, že v boxe som už len padla na moje obľúbené miestečko a zalomila hádam na celú noc. Zobudil ma až Béla, ktorý mi nadšene začal olizovať čelo.  No fuj, mohol by trošku mierniť svoje emócie . Dávka ranného mliečka, ponaťahovanie si stuhnutých končatín a šup-šup, znova von. Už som bola ako-tak zorientovaná, kde sa čo nachádza, a teda som si mohla dovoliť trochu sa vzdialiť od mamky aj stajníka Jana a preskúmať vzdialenejšie okolie. Mamka na mňa síce volala, nech sa okamžite vrátim, no to som nemala v pláne ani náhodou.   Cupkala som si po kamienkovej cestičke a rozhliadala sa okolo seba. Kone, ktoré už boli vonku, ma zdravili a presviedčali, nech sa u nich zastavím na kus reči, že sa nudia. No, ale ja mám trochu iné plány…  teda, mala som . Pokým ma nedobehol Béla a neprikázal mi vrátiť sa späť. Vysmiala som sa mu, ale keď na mňa začal vrčať a ceri...